reakcie (0)
Kancelársky trh v Bratislave zaznamenal v poslednom období niekoľko zaujímavých čísel. V podstate všetky poukazovali na stagnujúci vývoj, čo je takisto odrazom, že kanceláriám v našom hlavnom meste sa nedarí až tak ako v iných stredoeurópskych centrách.
Názory odborníkov aj nezainteresovaných sa v otázke vývoja bratislavského kancelárskeho trhu rozchádzajú. Kým jedni zastávajú stanovisko, že vzhľadom na veľkosť miestneho trhu a úroveň nehnuteľností sme na tom v porovnaní so susednými metropolami dobre, iní tvrdia presný opak a poukazujú na slabé napredovanie tohto sektora. Ako to teda v skutočnosti je a prečo je hlavné mesto v pozadí lídrov strednej Európy?
Nepribúdajú nové projekty
Výstavba nových administratívnych komplexov v Bratislave je na bode mrazu a aj rok 2014 bol v tejto oblasti dosť slabý. Napríklad v 3.kvartáli pribudla len jedna veľká budova, ktorou bol Westend Gate, kým v 1. a 2.štvrťroku to nebola ani jedna. Nové kancelárie v podstate vznikali len ako súčasť polyfunkčných objektov s hlavným účelom na bývanie.
Dvojciferná neobsadenosť
Dôležitým faktorom, ktorý drží postavenie bratislavského kancelárskeho sektora na zadných pozíciách je aj vyššia neobsadenosť, ktorá sa pohybovala v roku 2014 medzi 10-15%. Aj keď v posledných týždňoch bol zaznamenaný klesajúci trend, nešlo o žiadny výrazný posun a podiel sa drží približne na tom istom.
Malý záujem
Je jasné, že žiadny trh nemôže rásť, ak nie je vysoký dopyt. To isté platí aj pre Bratislavu, ktorá sa v roku 2014 nemá čím chváliť. Dopyt po voľných kanceláriách bol premenlivý, chvíľu stúpal a chvíľu klesal, no nešlo o žiadne veľké čísla. Výraznejšej aktivite spojenej s prenajímaním nepomohli ani nízke ceny priestorov.
Lídrom zatiaľ nemôžeme konkurovať
Poľská Varšava sa už tradične drží v popredí stredoeurópskeho kancelárskeho trhu. Nie je to len objem investícií a výmera, ktorá jej zaisťuje prvenstvo. Rýchle tempo výstavby nových centier, modernizácia starších budov a vysoký podiel prenájmu kancelárií hýbe celým trhom. Podobne je na tom aj Praha, ktorá rastie najmä vďaka rozvoju centra. Bratislava je v číselných ukazovateľoch ďaleko za týmito mestami a má čo robiť, aby sa im priblížila. Objem investícií a celková výmera sú podstatne nižšie a aj ani dopyt po prenájme nemôže súťažiť s lídrami.
Aj keď je podľa číselných ukazovateľov jasné, že naše hlavné mesto svojim kancelárskym trhom zatiaľ nekonkuruje tým susedným, netreba zabúdať na slušnú úroveň objektov. Po technickej a dispozičnej stránke je na tom väčšina priestorov dobre a novšie nehnuteľnosti sa môžu pochváliť vysokým štandardom. Treba spomenúť aj očakávanie, že v tomto roku sa má rozhýbať stavebníctvo a predpokladajú sa aj väčšie investície, takže snáď sa situácia zlepší.
